« Zpět na všechny příspěvky

CitaKon 2022 - Ján Markoš

CitaKon 2022 - Ján Markoš

V dnešním příspěvku vám přinášíme přepis rozhovoru s Jánem Markošem, který připravila naše kolegyně Henrieta Gábrišová. Nabízíme tak pohled na zapojení kritického myšlení do současného vzdělávání, ale i ochutnávku toho, na co se můžete těšit v příspěvku Jána Markoše na letošním CitaKonu, který proběhne 6. dubna 2022 v Knihovně Jiřího Mahena v Brně.

Pokud jste doteď s registrací váhali, tak je stále ještě poslední možnost se přihlásit.


Citakon je konferencia, ktorá sa venuje najmä informačnému vzdelávaniu a témam, ktoré súvisia s prácou s informačnými zdrojmi. Téma kritického myslenia je nám všetkým, ktorí sme už o Citakone počuli, alebo sa ho zúčastnili, aspoň trochu blízka. Prinajmenšom nie je celkom neznáma. Napriek tomu chceme na Citakone 2022 dať tejto téme viac priestoru a prizvali sme si preto odborníkov, ktorí sa kritickým myslením zaoberajú, ba nebojím sa povedať – aj ním žijú.

Jedným z nich je spisovateľ a lektor kritického myslenia Ján Markoš, ktorého by sme vám radi predstavili bližšie. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe a v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov v Bratislave. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla kniha o etických dilemách s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe. Je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom kníh o šachu. Jeho kurzy kritického myslenia sú dostupné na slovenskej, ale aj českej platforme Seduo.

Konšpiračné teórie a dezinformácie – to sú slová a slovné spojenia s ktorými sa dnes stretávame v médiách denne. Mnohí snažíme nepodľahnúť takýmto teóriám a manipulátorom, snažíme sa overovať si informácie a kriticky o nich rozmýšľať. Chceme byť schopní v mieri diskutovať s priateľmi, či v kruhu rodinných príslušníkov bez toho, aby sme podľahli emóciám a rozhádali sa na život a na smrť. A hoci by sme mohli predpokladať, že sme ako informační profesionáli a knihovníci tak trochu vo výhode, keďže sa denne stretávame s rôznymi informačnými zdrojmi – ani pre nás to nie je také jednoduché. Chceme sa tiež zlepšovať – aby sme boli schopní pomôcť iným, doma, ale aj v práci, naším používateľom.

Niektorí z nás si to uvedomujeme, niektorí nie, z mojej skúsenosti však poviem – v škole sme sa diskutovať, viesť debatu, či diskutovať s porozumením neučili. Moja prvá otázka pre Jána Markoša preto smeruje do prostredia, kde sa vzdeláva, teda do škôl.


Ako vnímate dnes prostredie škôl, najmä stredných a vysokých – majú podľa Vás naše deti možnosť sa v škole naučiť diskutovať, viesť diskusiu, argumentovať, počúvať a kriticky myslieť?

Mladí ľudia sa kritickému mysleniu učia vtedy, keď majú možnosť zhovárať sa medzi sebou i s pedagógom v bezpečnom prostredí. Môžeme sa teda spýtať: sú učitelia ochotní úprimne sa so študentami rozprávať? Majú na to vytvorený čas, pokoj a priestor? Sú komunity na školách tak odolné voči výsmechu a šikane, že i študenti a študentky môžu hovoriť úprimne?

Odpoveď je samozrejme – ako kde. Zažil som školy (a neboli to nutne len bohaté školy vo veľkých mestách), kde živý rozhovor medzi študentami a pedagógmi existoval. A zažil som školy, kde učiteľka hovorila a študenti mlčali.

Ako spoločnosť máme dôležitú úlohu: zmeniť pohľad na školu. Škola nemá slúžiť len na jednosmerné odovzdávanie faktov od učiteľa k žiakovi, ale na vzájomné učenie sa, obohacovanie sa. A to sa môže diať len v rozhovore.


Zlepšila sa situácia, alebo zaznamenali ste zmeny na niektorých školách v tejto oblasti (v snahe viesť mladých ku kritickému mysleniu) za obdobie, počas ktorého sa tejto téme venujete? Objavil sa záujem zo strany pedagógov?

Áno, myslím, že situácia sa postupne zlepšuje. Jednak aj ministerstvo má stále väčší záujem o tzv. soft skills, medzi ktoré môžeme zaradiť aj kritické myslenie, jednak na Slovensku vzniká veľké množstvo iniciatív zdola, teda rôznych škôl, programov a inštitútov, ktoré dodávajú slovenskému školstvu pridanú hodnotu.

Regionálne rozdiely i rozdiely v kvalite jednotlivých škôl sú ale stále priepastné. Nie je teda vôbec jedno, kam vaše dieťa chodí do školy. Môže dostať moderné vzdelávanie 21.storočia, ale aj vzdelávanie v štýle Márie Terézie.


Kto ešte prejavil záujem o kritické myslenie a vzdelávanie sa, alebo vzdelávanie mladých v tejto oblasti?(myslím tým, sú aj iné skupiny ľudí, ktorí majú záujem sa v tejto oblasti vzdelávať? Napr. novinári? Pedagógovia? Knihovníci? ;)

V posledných rokoch si tréningy kritického myslenia veľa objednávajú firmy, ktoré chcú svojich zamestnancov pripraviť na výzvy moderného sveta, a tak zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Vo všeobecnosti je ale hlad po kritickom myslení prítomný vo všetkých častiach spoločnosti: v neziskovom sektore, v samospráve, aj v špecializovaných profesiách. (Robil som napríklad s kolegami tréning i zamestnancom atómovej elektrárne.)


Môžu v tejto oblasti pomôcť (byť nápomocné)  aj iné inštitúcie, ktoré sa venujú skôr neformálnemu vzdelávaniu a podpore čítania? Aké prostredie vnímate ako podnetné a stimulujúce v tejto oblasti?

Mám veľmi rád malé kníhkupectvá a knižnice. A ešte kaviarne spojené s kníhkupectvami. V týchto milých ustanovizniach sa vždy cítim veľmi príjemne, pretože čítanie je kľúčom ku kritickému mysleniu prakticky v ľubovoľnom veku.

Ako sa priepasť nedá preskočiť dvomi malými skokmi, nedá sa ani kritické myslenie naučiť, ak človek nečíta knihy, a snaží sa to nahradiť len novinovými článkami a správami na sociálnych sieťach.


Ako ste sa vyjadrili v jednom z rozhovorov, v podcaste Pravidelná dávka v decembri minulého roku, kritické myslenie je sprofanovaný pojem, počuť ho v súčasnosti pomerne často, avšak vedia si dnes mladí ľudia, alebo široká verejnosť pod tým pojmom niečo predstaviť? Pýtajú sa vás, čo je to kritické myslenie v diskusiách? Čo im poviete? Máte pocit, že povedomie o kritickom myslení sa zlepšilo?

Najčastejšie odpovedám jednoduchou definíciou: „Kritické myslenie je schopnosť rozoznávať kvalitu informácií.“ Čo presne to znamená a neznamená, o tom sa porozprávajme priamo na Citakone v Brne 😊


Citačná etika na Slovensku a v Čechách tiež nie je neznámou témou. Hovorí sa o nej najmä v súvislosti s kauzami politikov, ktorí boli označení za plagiátorov. Je to komplexná téma, avšak zaujímalo by ma, či vidíte zlepšenie, alebo šancu na zlepšenie aj v tejto oblasti. Čo je z Vášho pohľadu dôležité a v čom by sa mali školy a univerzity zlepšiť?

Myslím, že si nemusíme klamať. Veľké množstvo diplomových a bakalárskych prác patrí medzi podvrhy či podvody. Myslím, že som niekde videl výskum, že ide o každú piatu prácu. Ide teda o systémový problém, v ktorom figuruje podvádzanie na strane študentov, ale aj ich pedagógov a samotných univerzít. (Nie je možné, aby pedagógovia o probléme takéhoto rozsahu nevedeli).

Je teda niečo zhnité v slovenskom vysokoškolskom systéme a obávam sa, že koreň tejto hniloby siaha ďaleko hlbšie, než len k rozdielu medzi korektným a nekorektným citovaním. Napokon, aj skvele odcitovaná práca môže byť podvrh (ak si ju napr. študent kúpi u firmy na kľúč). 

Riešenie je jednoduché a zložité zároveň: Je potrebné, aby sme všetci uznali, že podvádzať sa jednoducho nemá. Ako však vidím reakciu verejnosti na plagiáty politikov, táto spoločenská dohoda na Slovensku asi neexistuje. Často skôr podvodníkom tlieskame, akí sú šikovní, že sa nedali chytiť.


Na čo sa môžeme tešiť na konferencii Citakon 2022?

V prvom rade musím povedať, že i ja sa veľmi teším, že budem môcť prísť. Teším sa na prednášku i na neformálne stretnutia cez prestávku. 

Počas môjho príspevku budem hovoriť o tom, čo kritické myslenie je a čo už nie, ako sa učí a cvičí, a niečo z toho si vyskúšame aj v praxi. Čo by bola prednáška bez niekoľkých rébusov pre poslucháčov 😊


Overovanie zdrojov je súčasťou citačnej etiky. Môžete nám prezradiť nejakú Vašu pomôcku, alebo tip, ktorý využívate, aby ste si boli istí, že citujete všetko, čo je nevyhnutné a uvádzate správne použité zdroje? 

V oblasti citovania som laik, nebudem vám klamať. Za svoju zodpovednosť ako autora považujem odcitovať každé jedno slovo či vetu iného autora, ktoré vo svojich knihách použijem. Ale čo sa týka konkrétnej podoby citácii v bibliografii, mám dôveru v editorov, že postrážia, aby nič nevhodné nešlo do tlače.


Na záver Vám patrí moje poďakovanie za tento rozhovor a krátke vyjadrenie – Vaša najnovšia kniha Bližšie k sebe (2021) s podtitulom Hľadanie ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy ma príjemne prekvapila a  zarezonovala vo mne nielen výberom tém, ale aj spôsobom písania, Vašim prístupom k nim. Nie je to manuál, ani príručka, naopak, témy sú načrtnuté, často otvorené, aby vzbudzovali ďalšie rozmýšľanie nad nimi. Píšete o pocitoch a vnemoch, zároveň dávate nahliadnuť aj do svojich pocitov, nebojíte sa trochu poodhaliť.

Z môjho pohľadu sa zdá, že ako spisovateľ cítite ten pulz, ktorý naša spoločnosť (zložená z jednotlivcov) aktuálne má a snažíte sa ho „odčítať“, odhaliť malé vychýlenia od „normálu“.  Následne svoje pozorovania prenášate do slov a na papier. Je to vzácna vlastnosť, preto Vám budem držať palce, aby ste mohli prispieť k liečivým procesom, dali svojim čitateľom aj spoločnosti podnety k akejsi „domácej samoliečbe“, ktorú možno bude v najbližších rokoch potrebovať. 😉

Zhovárala sa: Henrieta Gábrišová, Citace.com


Markéta Kytnerová, 2022-03-16


Sdílet příspěvek: